Byl jednou jeden...

    No. Mam tu už pár blogov, ktorým ja vravím "články", a tak mi napadlo, že by sa patrilo konečne aj predstaviť. Na jednom z for, na ktorých som postrachom a synonymom všetkého démonicky zlého, mám v profile uvedené "provokatér". Mám to slovo rád a ľudia, ktorí ma POZNAJÚ, si dokážu vačšinu mojich "provokácií" vytriediť natoľko, aby nimi nejak výrazne nezatriasli. Takže, skúsim to skrátiť, nech národ slovenský nenudím a hlavne nepoburujem:

    Okrem toho, že som provokatér, som tiež neskonalý cynik, čo je vlastne úžasný spôsob, ako si poštvať ľudí. Podobne je na tom aj arogancia, ktorú, ako som rokmi zistil, si ľudia majú vo zvyku pliesť s mlčanlivosťou a odmietaním kontaktu, prípadne tiež s podpichovaním ich osoby trošku agresívnejším humorom. Dosť nepríjemne na ľudí pôsobí aj moja "agresivita", ktorá sa objavuje zo zásady ako protiváha ľudskej hlúposti, nedostatočnému prehľadu či nadľadu, lenivosti a neochoty.  Keď už sme pri neochote, som pomerne tichý človek, obzvlášť v spoločnosti mne neznámej či nepríjemnej. Aj vďaka tomu ma niektorí povžujú za hlupáka neschopného vlastného prejavu či emócií. Ach, emócie! Tie mi narobili doposiaľ najväčšiu galibu v mojom biednom a nicotnom živote. 10 rokov vrcholového športu ma naučilo "nedať na sebe znať", čo mi akosi zostalo. Skrátka, dej sa čo dej, neprejavím na sebe nadšenie, spokojnosť, vzrušenie, hnev a podobne. Samozrejme, ak nie som hladný, vtedy sa stávam ozaj malinko nevrlejším. Na svoje ospravedlnenie môžem len uviesť, že to mám v génoch, rovnako ako všetci moji súrodenci. No a vlastne vďaka týmto svojim povahovým črtám pôsobím na prevažnú časť osadenstva tejto planéty ako netvor, ktorý si nikoho a nič neváži, nemá a neuznáva žiadne hodnoty. Aby som uviedol na spravnu mieru:

Nevážim si a nemám rád ľudí, ktorí sami sebe pripadajú dôležitejší, než v skutočnosti sú.

Nevážim si a nemám rád ľudí hlupých a ukecaných, obzvlášť v prípade, že sami seba príliš radi počúvajú.

Nevážim si a nemám rád ľudí-teoretikov, ktorí považujú múdrosť kníh za slovo Božie, pritom si nedokážu odrezať sami ani krajec chleba.

Nevážim si a nemám rád ľudí, ktorí si zakladajú na svojom veku, vzdelaní, práci či postavení v spoločnosti, vďaka tomu si nárokujú na "adekvátne správanie sa voči ich osobe".

Nevážim si a nemám rád ľudí bez zmyslu pre humor, bez schopnosti zasmiať sa na samom sebe, bez nadhľadu a schopnosti odľahčiť situáciu.

Nevážim si a nemám rád ľudí, ktorí si nevážia a znehodnocujú prácu iných, nech je už výsledok akýkoľvek.

Vážim si a mám rád ľudí, s ktorými trávim viacej času ako s vlastnou rodinou.

Vážim si a mám rád ľudí, ktorí sa nesnažia, aby som ich mal rád a vážil si ich.

Vážim si a mám rád ľudí, ktorí sa so mnou dokážu pohádať na dôležitej veci osožnej pre obe strany.

Vážim si a mám rád ľudí, ktorí ma dokážu presvedčiť argumentom, vedomosťou či schopnosťou, nie silou.

Ľudí, ktorých si vážim a mám rád poučujem, vrčím na nich, naháňam ich, snažím sa ich motivovať aj za cenu môjho "znetvorenia", nikdy im nepoviem, že ich mám rád a že si ich vážim, a to aj napriek tomu, že viem, že to potrebujú počuť.

PS: Ľudí, ktorých si vážim a mám rád zdravím "na, ty denko".